Je-i-je-i-je! Som také neskrotne vzrušené! Asi sa samo zruším od toľkej nedočkavosti! Toľko očakávaní je veľmi ťažké uniesť…ALE no tak. Sústreď sa, sústreď sa!…Prečo som to vlastne…aháá…jasné…musím sa upnúť na svoj odkaz pravdy a zanechať stopu v duši cteného ctiteľa môjho a prívržencov mojich. Vlastne chcem. To je moje jediné, najdôležitejšie poslanie. Nemôžem sa len jašiť…Ale to sa nedá, keď cítim a prežívam, že moji ctitelia potrebujú ďalšiu dávku umeleckého zážitku. Presne tak to má aj byť! Lež je potrebné vedieť aj skrotiť svoj temperament. Pri všetkej skromnej vážnosti verím, že aj moji verní umelci – bádatelia mojej duše a skrytých, tajomných posolstiev sú (aspoň trošku) horúčkovito rozochvení v posledných úpravách môjho dnešného posolstva vernosti a zrady. Že ma prežijú a precítia rečou ich tela a jazyka. Moment – počkať – pozriem sa – kde len sú…Aha! Tamto ich vidím! Pobehujú ako mravčeky na mravenisku a starostlivo všetko kontrolujú. Predstavte si k tomu, že niektoré tie mravce držia v rukách papierové texty. Ha-ha! Óó, ale pozor. Tamten sa tvári trošku neisto, pretože som jeho prvé… Neboj sa, verím tvojmu duchu!…Krásny pocit. Nesklame určite, lebo v sebe tajne ukrýva detský temperament. A tamtí sa zas smejú. Cha-cha! Sú naozaj rozkošní. Akiste to všetci hravo zvládnu a ich tvrdá príprava prinesie želané ovocie. Sú to moji verní prívrženci, vyznávači, ktorí VO MNE stelesňujú svoj talent a inšpiratívnu prácu. Predovšetkým vo mňa veria.. Ach, neviem vypovedať svoju radosť! Istotne ju však prostredníctvom oddanosti mojich ucítite vy, moji drahí obdivovatelia a vyznávači odvahy a pravdy. Ctitelia moji! Existujem vďaka vám!…Rozhliadam sa a sedíte všade!…Ste naozaj všade…Asi sa rozplačem. Som také dojaté od šťastia!…Fíha, z tvárí vám čítam zainteresované pohľady detských očí. Asi vám ani nebude vadiť, keď vás začnú omínať zadky. Váu! A to až do posledného radu, posledného miesta na sedenie. Haló! Vidím vás, aj vás, ba dokonca aj vás! Všetkých vás srdečne pozdravujem a ďakujem vám! Poďme spolu splynúť v jedno a ponorme sa do seba…